Pamätníky sovietskej armády sú chápané ako dynamické a viacvrstvové prvky verejného priestoru, v ktorých sa prelínajú historická pamäť, politická moc a spoločenské konflikty.

Publikácia sleduje vývoj pamäťového rámca post-socialistickej transformácie po roku 1989, keď sa pamätníky stali predmetom pluralitných pamäťových sporov. Osobitnú pozornosť venuje procesom fyzickej aj symbolickej premeny, od poškodzovania, vandalizmu a spontánnych občianskych intervencií až po obnovy, premiestnenia a pokusy o muzeifikáciu. Tieto zmeny sú interpretované v kontexte meniacej sa politickej moci, ideologických rámcov a diskurzov národnej identity.

Autorka spochybňuje predstavu pamätníkov ako neutrálnych nositeľov historickej pamäti a zdôrazňuje ich premenlivú a politicky podmienenú povahu. Upozorňuje, že význam týchto objektov nevzniká ako prirodzený dôsledok minulosti, ale ako výsledok neustálej súhry politických rozhodnutí, spoločenských sporov, kultúrnych rámcov a medzinárodných mocenských vzťahov. Pamätníky sa tak stávajú miestami, kde sa manifestuje a zároveň formuje verejná pamäť, pričom ich interpretácia je predmetom prebiehajúceho zápasu medzi rôznymi aktérmi a ideologickými pozíciami.

Týmto spôsobom publikácia posúva diskusiu o pamätníkoch sovietskej armády za rámec ich materiálnej existencie a chápe ich ako citlivé a strategicky dôležité body súčasného pamäťového a politického priestoru strednej Európy.

Sleduje premeny tohto areálu od sociálneho projektu Ústavu pre zmrzačených, cez utečenecký a repatriačný tábor, koncentračné stredisko Židov až po povojnový zaisťovací tábor. Prepája dejiny sociálnej starostlivosti, nútenej migrácie, holokaustu a povojnovej transformácie spoločnosti so štátnymi politikami a mechanizmami moci. Na základe rozsiahleho, pramenného bádania a využitia svedectiev pamätníkov kniha ukazuje Patrónku ako priestor, kde sa v komprimovanej podobe, odrazili kľúčové procesy slovenských a európskych dejín.

Publikácia prispieva k hlbšiemu porozumeniu vzťahu, medzi miestom, štátom a jednotlivcom, v období zásadných politických a spoločenských vied.

Publikácia analyzuje východiská a predpoklady tohto procesu i jeho priebeh a postupne mapuje priestor a možnosti, aké mali evanjelici na Slovensku v nasledujúcich dvoch desaťročiach na rozvoj nadobudnutej cirkevno-konfesionálnej svojbytnosti. Koncepcia diela vychádza z rešpektu ku kontinuite historického vývoja a reformačného hnutia a pozornosť sústreďuje na objasnenie vývojových tendencií evanjelickej cirkvi, ktoré boli najviac ovplyvnené dôsledkami povojnových zmien a ktoré definovali jej miesto a úlohu v novom štáte a spoločnosti.

Popri analýze otázok jej vnútro cirkevnej správy a štruktúry, nacionálnych zápasov, či vývoja evanjelického školstva objasňuje formovanie jej vzťahu so štátom i postoja k jeho ideovej koncepcii, mapuje podobu slovensko-českých vzťahov na jej pôde a otvára problematiku jej miesta v politických vzťahoch Slovenska.

S našou „osmičkou“ sme mali rovnaký cieľ ako s jej predchodkyňami: zabaviť Vás pri čítaní. A samozrejme, aj trochu „dovzdelať“. Dočítate sa, okrem iného, odkiaľ pramení slogan byť „opitý ako Dán“, máme tiež niečo o bosorkách, bosorákoch a ježibabách, alebo aj vážnejšiu tému: ako prežívali evanjelickí exulanti v Uhorsku v 17. storočí. Dozviete sa tiež, kto a čím bol Bonaccorso Pitti. Viete, ako vznikali bratislavské sucháre, alebo aký život mala Aletta Jacobsová? V knihe nájdete aj to, ako sa formovala moderná slovenská chirurgia v medzivojnovom období, taktiež niečo „šteklivé“ o totálnych babrákoch – fašistoch.

Zaujímavé sú tiež požiare, záplavy a zemetrasenia na Slovensku v 30. rokoch 20. storočia. Asi málokto niečo vie o doslova thrillerovom úteku Bratislavčana Ivana Zverinu z komunistického Československa do slobodného sveta v roku 1949 a možno nepoznáte ani pozadie levočskej havárie Dakoty ČSA v januári 1956, pri ktorej zahynulo 22 ľudí. Dajme šancu mieru a pozrime sa do dejín Ameriky 60. rokov minulého storočia, alebo nahliadnime aj do športu – do života úspešnej slovenskej tenistky (a herečky) Márie Markovičovej. Ozaj, vedeli ste, že za holandským tzv. totálnym futbalom bol jeden český emigrant?

A namiesto záveru opäť niečo špeciálne o tom, ako sa v minulosti, dávnej i nedávnej, pri liečbe rakoviny vnímala a vyvíjala imunoterapia.