Sedmičku predstavuje planéta Neptún. Neptún je symbol života a život sme my. Všetci sme hrávali „sedmu“, alebo „zbojnícku sedmu“. Ba aj v móde a športe sa nám „sedmička“ udomácnila – vieme čo je „EA7“ a „CR7“. Apropo, nezabúdajme na kinematografiu, takmer všetci sme videli „Sedem statočných“, kultový western so skvelým hereckým obsadením, odohrávajúci sa na mexicko-americkom pomedzí na konci 19. storočia.

Siedmy zväzok Histórie zadnými dverami pripravili historici z Historického ústavu SAV, v. v. i., po krátkej prestávke a s odhodlaním opäť si „pocestovať“ našimi i svetovými dejinami. Od Veľkej Moravy cez „temný“ stredovek až po modernú dobu, studenú vojnu a koniec „atómového“ storočia. Inak povedané, prinášame „zadnými dverami“ opäť niečo iné, nové a zaujímavé, napríklad o zdraví a hygiene v stredoveku, o hodovaní a obžerstve, či aj o balzamovaní kráľov, o kacíroch, bosorkách a kulte Lucifera, o divadelnom živote na prelome 18. a 19. storočia, o dopravnom prostriedku kedysi nazývanom „rýchlonôžka“, o nenaplnenej Štefánikovej „uhorskej“ láske k Emílii Chovanovej, o pražskom komunistickom prevrate v roku 1948, o Konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Helsinkách v roku 1975, alebo o drogovej závislosti mládeže na Slovensku po roku 1989. Namiesto záveru ponúkame niečo, čo by ste asi skutočne nečakali – ako vznikol Deň stromov.

Autori a autorky na základe nových výskumov približujú rozličné typy tradičnej sociálnej pomoci: od cirkevnej charity cez filantropiu šľachty a meštianske dobročinné spolky až po svojpomocné a odborové združenia. Na konkrétnych príkladoch ukazujú, že štátna moc vstupovala do tejto oblasti len zvoľna, postupne a selektívne, pričom prvoradou motiváciou nebola pomoc núdznym, ale ochrana bezpečnosti väčšinovej spoločnosti. Sledujú nielen podnety a rôzne modely sociálnej podpory ľuďom v núdzi, ale aj ich reálny dosah a odvrátené stránky v praxi.

Hoci väčšina doterajších prác mapovala míľniky smerujúce k tzv. sociálnemu štátu (welfare state), príklad českých krajín a Slovenska ukazuje, že štát zostával až do polovice 20. storočia v úlohe regulátora pestrej škály popri sebe fungujúcich foriem sociálnej pomoci s prevahou neštátneho sektoru. Pozornosť v tejto knihe sa sústreďuje práve na tento kombinovaný model sociálnej ochrany, ktorý môže byť v mnohom inšpiratívny aj pre súčasnosť.